50. výročie od svojho vzniku si v Ženeve pripomenie jedna z legiend automobilizmu. Na rovnakom mieste mal totiž svoju premiéru Jaguar E-type, automobil, ktorý má tak dlhú kapotu, že jej obchádzanie bolo niekedy lepšie si rozmyslieť. Dodnes je považovaný za jeden z najkrajších vozov automobilovej histórie, ak nie najkrajší.
Jaguar E-Type sa v celkovo troch sériách vyrábal štrnásť rokov. Vyrobené bolo celkom 72 507 exemplárov.
Automobil vyvinutý z športových prototypov, ktoré automobilka skonštruovala na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia.
Obdiv hneď pri premiére
Prvýkrát sa auto pre sériovú výrobu predstavilo v marci 1961 na autosalóne v Ženeve. Bolo to dvojmiestne kupé so šesťvalcovým motorom s objemom 3,8 litra. Jeho konštruktéri pripravili niekoľko zaujímavých technických riešení. Napríklad na vtedajšiu dobu neobvyklé nezávislé zavesenie zadných kolies. Lichobežníkové zavesenie vyvinul inžinier Bob Knight a používalo priečna a pozdĺžna ramená s vinutými pružinami a stabilizátorom.
Motor mal výkon 265 koní a dokázal auto rozbehnúť na 240 kilometrov v hodine.
Nadchla aj cena. V čase svojej premiéry na trhu stálo E-type len polovicu toho, čo porovnateľné Ferrari ao tretinu menej ako Aston Martin DB4.
Ešte viac ale záujem ľudí priťahovala krásna aerodynamická karoséria. Tú navrhol Malcolm Sayer, ktorý karosoval závodné Jaguar C-type a D-type. Víťazným typom D z Le Mans 1955, 1956 a 1957 sa vraj inšpiroval najviac.
Vozidlo sa od začiatku ponúkal v prevedení s pevnou strechou alebo ako roadster. Pozoruhodné je, že roadster bol lacnejší.
Motory boli čoraz väčšie a silnejšie
V roku 1964 voz dostal nový silnejší šesťvalcový motor XK s objemom 4235 cm3. V roku 1966 sa začala ponúkať priestrannejšie variant 2 +2 so zvýšenou strechou. Kvôli tomu sa zväčšil rázvor o 23 cm a hmotnosť vzrástla o cca 100 kg. To samozrejme nebolo na prospech jazdných vlastností.
V roku 1968 prišla do výroby série 2 kvôli požiadavke na splnenie amerických bezpečnostných predpisov. Najväčšou zmenou sa stali iné predné svetlomety. Nárazníky sa dostali vyššie. V interiéri bola prepracovaná palubná doska a hliníkový stredový panel bol nahradený čiernym vinylovým. O rok neskôr pribudli opierky hláv na predných sedadlách. Auto dostalo tiež lepšie brzdy a posilňovač riadenia.
Tretia séria sa začala predávať od roku 1971. Pod kapotu sa dostal dvanásťvalcový motor 5,3 litra a predávali sa len verzia s predĺženým rázvorom 2 +2.
Záujem zákazníkov však ďalej upadal a korunu všetkému dali nepríliš podarené dizajnové zmeny. Inak tvarované blatníky a chrómovaná maska chladiča sa nepáčili. Navyše mal voz problémy s prehrievaním motora.
